Okra

Okra je nevšedná rastlina tvarom podobná malej zelenej paprike. Sú to plody ibišteka jedlého, ktoré majú nevýraznú chuť. Je to jednoročná teplomilná rastlina, ktorá má krásne žltočervené kvety. Plody rastú na vysokej drevnatej stonke (220 až 300 cm). V našich končinách sa pestujú skôr odrody nižšieho vzrastu. Patrí do jednej čeľade s bavlnou a slezom.

Pôvod okry

Pôvod nie je celkom známy. Predpokladá sa, že pochádza z teplých oblastí Karibiku, kde je dodnes obľúbená ako rastlina predkov. Vo svojom jedálničku ju majú aj obyvatelia centrálnej Afriky. Známy je príbeh o jej rozšírení. V 13. storočí sa z oblastí okolo Nílu dostala okra až do Ázie a v 17. storočí do Ameriky, kde sa počas vojny v 19. storočí používala ako náhrada kávy. Okra je dnes obľúbená aj v Turecku a Grécku.

Čítajte: Surinamská čerešňa

Nutričné zloženie okry

Je to veľmi zdravá plodina, ktorá obsahuje málo kalórií (30 kalórií na 100 g) a veľa výživných látok a vitamínov. Je zdrojom horčíku (12 %) a vlákniny (8 %). Obsahuje vápnik, železo a kyselinu listovú. Zo škály vitamínov sú najviac zastúpené vitamíny A, K a v menšom množstve aj vitamín C.

Liečivé účinky a zdravotné výhody konzumácie okry

Táto zelenina je vhodnou súčasťou diétnych a redukčných programov. Známe sú aj jej prospešné účinky na trávenie a peristaltiku čriev. Jej konzumácia prospieva pokožke. Je jedným z najbohatších zdrojov antioxidantov spomedzi zelených druhov zeleniny. Posilňuje imunitu a štruktúru kostí a šliach.

Pestovanie okry

Keďže ide o teplomilnú rastlinu, jej pestovanie je v našich končinách pomerne zložité. Proces sa začína výsevom do pareniska a do pôdy sa prenáša až vtedy, keď už nehrozia žiadne mrazy. Na zber sú vhodné 3 až 5–dňové plody. Keby sme ich na rastline nechali dlhšie dozrievať, sú tvrdé a nie veľmi chutné. Plody sú podobné čili papričkám, sú zelené a hladké, pomerne rovnakého tvaru a veľkosti. Sú však aj odrody, ktorých plody sú drsné, červené a omnoho väčšie.

Použitie okry

Po nakrájaní začnú semená okry vypúšťať lepkavú látku, preto sa používa, podobne ako cukiny, do omáčok a polievok na zahustenie. Nesmie prísť do kontaktu s hliníkovým a medeným riadom, pretože zmení farbu a stane sa nie moc chutnou. Môže sa pripravovať varením, pečením, dusením alebo jesť v surovom stave. Je súčasťou balkánskeho pokrmu džuvač. K nám sa dováža v zeleninových zmesiach. Sušený plod okry sa pomelie a používa ako korenina.

Mohlo by vás zaujímať: Karambola (Čínska hviezda)

Ilustračné foto: Fotolia.com