Usušená voňavá vnútorná časť kôry škoricovníka sa už oddávna pokladá za veľmi vzácne korenie. Starovekí Feničania ju od starozákonných čias používali ako voňavku, Mojžiš ju zase miešal do oleja na pomazávanie kňazov a svätých predmetov. Väčšina dnes používanej škorice pochádza zo Srí Lanky a v Európe ju poznajú od 9. storočia.
Škorica a jej charakteristika
Škoricovník je vo svojom prirodzenom prostredí neopadavý strom. Má dlhé tmavozelené listy s výrazným žilkovaním, ktoré sú zo spodnej časti svetlejšie. Škoricovník zakvitá malými žltými kvetmi, ktoré sa menia na purpurové bobule. Škoricovník možno vypestovať z odrezkov alebo zo semena. Zo škoricovníka sa využíva kôra, ktorá sa nechá vysušiť, sama sa zvinie a vznikajú tak škoricové tyčinky.
Čítajte: Avokádo
Účinky škorice
- pomáha pri pokazenom žalúdku
- podporuje tvorbu tráviacich štiav
- má hrejivý účinok – zmierňuje príznaky chrípky, prechladnutia a bolestí hrdla
Využitie škorice v kuchyni
Škorica je veľmi aromatická korenina, ktorá má typickú vôňu aj chuť. Celé kúsky škorice možno pridať do horúcich nápojov, akými sú varené víno alebo punč. Taktiež ju možno pridať do čerstvých ovocných štiav, zaváraného ovocia alebo mletú na posypanie do rôznych nápojov, koláčov alebo iných dobrôt.
Mohlo by vás zaujímať: Goji (Kustovnica čínska)
Ilustračné foto: 123rf.com
Diskusia k článku Škorica (Cinnamomum zeylanicum)
Powered by Facebook Comments