Horčica

Horčicu poznajú a využívajú ľudia na celom svete. Jej chuť už od nepamäti dokáže oživiť nejedno jedlo. Predpokladá sa, že horčica sa všestranne využívala už v starom Ríme. Najčastejšie jej semená miešali s muštom, na základe čoho z latinčiny vznikol anglický názov horčice – mustard (mustum = mušt a ardere = páliť). Horčica má veľké množstvo druhov a využití. U nás sa s ňou často stretávame najmä v podobe žltohnedej pasty. Bez povšimnutia však neostávajú ani jej semená či listy. Zaujímavý na horčici je aj fakt, že má vlastný medzinárodný deň, ktorý sa oslavuje prvú sobotu mesiaca august v Múzeu horčice v Mount Horeb.

Charakteristika horčice

Horčica je štíhla zelená rastlinka so zlatožltými kvietkami, ktorá zvyčajne dorastá do výšky jedného metra. Pestuje sa v rôznych častiach sveta, je nenáročná, ale najlepšie sa jej darí v miernom pásme. Jej hnedé až červenkasté semená majú široké využitie v kuchyni, ale aj v lekárstve.

Účinky horčice

Z horčičných semien sa vyrábajú tzv. horčičné náplasti. Jedná sa o semená horčice bielej, ktoré dokážu zmierniť reumatické záchvaty, utíšiť bolesť svalov či dokonca napomôcť pri liečbe omrzlín. Dôležité je však byť s používaním horčice opatrný. Horčičné obklady môžu totiž ľuďom s citlivejšou pokožkou spôsobiť popáleniny.

Využitie horčice v kuchyni

Horčičné semená sa v kuchyni využívajú viacerými spôsobmi. Z pomletých semien je výborné štipľavé korenie, ktoré rozdielne reaguje na teplotu vody. Studená voda jeho štipľavosť zachováva, ale naopak v horúcej vode sa štipľavosť môže znížiť alebo dokonca stratiť. Celé semená sa pridávajú k octových nálevov a do špeciálneho karí korenia. Všeobecne známa pasta sa pridáva do rôznych jedál a omáčok. Podáva sa aj samostatne ako príloha k syrom či mäsu. Využitie listov a kvetov nie je také rozsiahle. Listy horčice je možné variť ako zeleninu, kvety je možné v lete pridávať do šalátov.